Počiatky najstaršieho osídlenia z okolia sú z doby kamennej i bronzovej. Po období sťahovania národov sa tu usadili Slovania a od 11. - 12. storočia aj Maďari. Z Turnianskeho komitátu sa vyčlenilo plešivecké panstvo a pripojilo sa ku Gemerskému komitátu začiatkom 12. storočia. Kráľ Belo IV. Listinou z 2. júna 1243 daroval panstvo v okolí Plešivca rodu Ákošovcov aj s lokalitou Toplucha (Topluca = Kunova Teplica), osídlenie vzniklo však skôr v 12. storočí. Názov obce sa odvodzuje od slovienskeho Teplica - od teplých vôd, ktoré tu vyvierajú. Neskôr meno obce Kunova Teplica pochádza od Mikuláša Kuna (1307-1350) z rodu Ákošovcov.V roku 1427 mala Obec 24 port ako majetok Bebekovcov z Plešivca, neskôr Štítnika.
Podľa dežmových súpisov od roku 1551 sú v obci Teplica zaznamenaní: 1 judex (sudca obce) a 13 colonus (poddaných - jobbágy/maď.). V druhej polovici 16. storočia Teplica patrila Turkom v rámci fiľakovského sandžáku, náhija Štítnik. Narodil sa tu pedagóg Jonatan Vietoris (1738-1802) a pôsobil tu básnik Martin Lauček (1732-1802).
Založenie Úverového spotrebného družstva v obci: druhá polovica 19. storočia
ŽELEZNICA: otvorená 12. novembra 1894 (v súčasnosti nepremáva)
ŽEZIARSTVO: železiareň zo začiatku 18. storočia - stále funkčná Kunova Teplica patrí medzi najstaršie železiarske lokality v Gemeri. Koncom 18. storočia tu Pavol Gömöry mal 2 hámre a 4 slovenské pece a bola tu železiareň (2 kusové železiarske taviace pece, 1 skujňovací a 1 nástrojársky hámor). Železiarska spoločnosť Concordia v Štítniku vznikla v r. 1833 a skoncentrovala výrobu do vysokých pecí v Štítniku a Kunovej Teplice. V Kunovej Teplici bola železná huta, zlieváreň, pec na tavenie, modeláreň (vzorkovňa) a appertur dielňa. Ročná produkcia v r. 1895 : 20.000 q surového železa. Pece boli poháňané vodnou energiou z miestnyh vyvieračiek, ktoré vzhľadom na svoju teplotu nezamrzávali.
